81ZOBRAZENÍ


Život stále prináša rôzne situácie, skúšky a udalosti, kedy sa musíme rozhodnúť, ako ďalej. Práve takýto  „výber“ nám určuje smer , akým sa naše žitie bude ďalej uberať. A takto si svoje bytie deň čo deň sami „formujeme“, „ tvarujeme“, sme jeho tvorcami. No najmä ťažké životné situácie, kedy už nevieme ako ďalej, keď sme úplne na dne, nás donútia k radikálnym zmenám. Samozrejme len vtedy, ak chceme. A chceme, tú pomyselnú hranicu, vôbec prekročiť? Voľba je len a len na nás.

Mojou pomyselnou hranicou bola chvíľa, kedy som povedala: „ Tak už dosť!“ rôznym chorobám a operáciám, ktoré ma „ poctili“ svojou návštevou v priebehu siedmych rokov. A veruže bolo ich nie málo. Nebolo dňa bez bolesti, či už telesnej alebo psychickej a pravidelných návštev zdravotníckych zariadení. Tak takto som si svoj život veru nepredstavovala! Pýtala som sa samej seba, kde robím chybu, čo robím zle, obviňovala som sa – nevládala som ďalej takto žiť. No vedela som, že mám na výber – buď sa budem ľutovať a trápiť alebo žiť. Zvolila som si život.

Začiatky samozrejme neboli ľahké, stretávala som sa s nepochopením a neporozumením okolia. Ale ja som už poznala – že je to môj život a zdravie, že ja sama zaň nesiem zodpovednosť a mám právo ho prežiť podľa svojho cítenia a vnímania, moje vlastné bytie. O psychológiu som sa zaujímala už dávno, takže cielene som v múdrych knihách začala hľadať a postupne i nachádzať odpovede na svoje otázky. Zároveň som sa pustila aj do študovania potravín a ich vplyvu na organizmus. Odmietla som byť pravidelnou návštevníčkou zdravotníckych ordinácií (čas sa dá stráviť i príjemnejšie) a začala som vyhľadávať a užívať, pre mňa vhodné, prírodné preparáty. Súčasne som sa viac zaujímala i o to, čo jem, upravila  si jedálniček a prešla na vegetariánsku stravu, pridala som  i vhodné fyzické cvičenie. Pozitívne výsledky nedali na seba dlho čakať. Postupne som začala naberať silu, stávala som sa zdravšou a vitálnejšou. I keď neskôr v priebehu času ma „ navštívili “  isté choroby, ako napríklad plesňové ochorenie Candida albicans, pomocou stravy a prírodných prípravkov som ich však dokázala prekonať. Obdobné situácie pre mňa znamenajú len ďalšiu skúšku, posun vo vzdelávaní sa a sú zdrojom vnútornej sily, pokoja a rovnováhy.

Mnohí si myslia, že ak človek dosiahne istú hranicu veku, na akúkoľvek zmenu je už neskoro. Ja však s týmto názorom odmietam súhlasiť. Som presvedčená, že vek 40 a viac rokov nie je na prekážku k zmene. Práve naopak! Deti sa stávajú samostatnými, už nás až tak nepotrebujú, je čas začať sa venovať samým sebe. Obhajujem mienku, že človek by sa mal stále posúvať dopredu, učiť sa novým veciam a tak i ja, vo svojich 42 rokoch, som sa zapísala na diaľkové päťročné štúdium popri zamestnaní. Musela som sa prelúskať fyzikou, deskriptívnou geometriou, matematikou či štatistikou. Štúdium na vysokej škole, ktorá bola vzdialená 300 km od môjho bydliska, som úspešne ukončila . Keďže samovzdelávaniu psychológie som sa venovala už pekných pár liet , rozhodla som sa zapísať,  rok po ukončení vysokej školy, na trojročné štúdium poradenskej psychológie do Brna, kde som získala certifikát. Zároveň som sa zúčastňovala kurzov a školení  práce s telovými, ušnými a čakrovými sviečkami, kde som taktiež nadobudla osvedčenia.

Na základe vlastného poznania a životných skúseností, rozhodla som sa podeliť o svoje vedomosti, nenechávať si ich len pre seba a pomáhať tým, ktorí o to stoja. Každý z nás je jedinečný, má iné potreby, náhľady na svet a pri terapiách je potrebné brať na to zreteľ. Čo vyhovuje jednému, druhému nemusí. Preto  terapie prispôsobujem potrebám klienta a veľmi ma teší, ak klient odchádza z terapie oddýchnutý a spokojný. To je moja najväčšia odmena.