80ZOBRAZENÍ


Zubný kaz je ochorením tvrdých zubných tkanív. O objasnenie príčiny jeho vzniku sa snaží niekoľko teórií, najvšeobecnejšiu platnosť má tzv. chemicko - parazitárna teória (Millerova).Podľa tejto teórie zubný kaz začína odvápnenom (demíneralizáciou) skloviny kyselinami. Kyseliny vznikajú rozkladom sacharidov pochádzajúcich zo stravy za spoluúčasti mikroorganizmov...

Do poškodenej skloviny prenikajú mikroorganizmy schopné narúšať jej organickú časť. Táto teória má však svoje nedostatky — berie do úvahy len vplyv lokálnych faktorov (prítomnosť potravy a mikroorganizmov) na povrch zuba bez ohradu na celý rad miestnych aj celkových vnútorných aj vonkajších vplyvov na organizmus. V súčasnosti sa zubný mikrobiálny povlak (plak) a lokálny účinok potravy pokladajú za vyvolávajúce faktory vzniku zubného kazu. Zubný kaz vznikne vždy vtedy, ak sa vytvoria vhodné podmienky pre pôsobenie vyvolávajúcich faktorov. Či na danom mieste zubný kaz vznikne závisí od celkového stavu organizmu, vplyv má dedičnosť ako na tvar zuba, jeho umiestnenie v zubnom oblúku, tak chemické zloženie a histologickú stavbu tvrdých zubných tkanív. Udáva sa vplyv veku (na lokalizáciu kazu), pohlavia (výkyvy hormonálnych hladín), iných pridružených ochorení a pod.

Neoddeliteľnou súčasťou ústnej dutiny sú mikroorganizmy. Mikrobiálna flóra je tvorená baktériami, vírusmi, plesňami, kvasinkami a prvokmi. Jej zloženie je ovplyvňované opäť radom faktorov ako sú:zloženie a množstvo sliny, druh prijímanej potravy, hygiena ústnej dutiny atd. Zloženie mikrobiálnej flóry závisí aj od prítomnosti zubov. Zubný kaz vzniká len za prítomnosti mikroorganizmov.

Pre vznik kazu je dôležitá acidogenita plaku — Či, a ako rýchlo sú mikroorganizmy schopné vytvárať kyseliny. Streptococcus mutans ich tvorí najrýchlejšie. Tvorba kyselín u kariogénnych baktérií neprestáva ani po poklese pH na tzv. kritickú hodnotu 5,5 a nastáva demineralizácia skloviny. Kyseliny sa tvoria premenou sacharidov z potravy (kariogénna strava) na organické kyseliny.

Niektoré mikroorganizmy sú schopné metabolizovať cukry na extracelulárne polysacharidy. Tieto súžia ako zásobáreň cukrov mimo príjmu potravy, spevňujú plak, uľahčujú uchytávanie nových baktérií. Niektoré mikroorganizmy plaku sú schopné tvoriť aj intracelulárne polysacharidy. Tie sú opäť zdrojom pre tvorbu kyselín aj pri ich nedostatočnom prívode stravou (nočný spánok).

Do príčinného vzťahu so vznikom zubného kazu sa dáva Streptococcus mutans a to pre nasledovné okolnosti: Jeho obsah v mikrobiálnom povlaku je relatívne vysoký; patrí k tzv. prvotnej mikroflóre, ktorá sa ako prvá usadzuje na očistený povrch zuba; rýchlo vytvára kyseliny; zo sacharidov obsiahnutých v potrave má schopnosť vytvárať vnútrobunkové (intracelulárne) polysacharidy; schopnosť tvoriť mimobunkové (extracelulárne) polysacharidy; možný je prenos streptokokov z jedného jedinca na druhého a tak vyvolať ochorenie (zubný kaz).

Aj iné druhy mikroorganizmov, ako napr. stafylokoky, diplokoky, sa dávajú do vzťahu so vznikom zubného kazu pre schopnosť tvoriť intracelulárnych polysacharidov.

Rod Lactobacillus Je predstaviteľom acidofilných mikroorganizmov, pre ktoré kyslé prostredie znamená priaznivé podmienky pre rast a množenie. Zubný mikrobiálny povlak (plak) je získaný mäkký povlak, ktorý pokrýva plochy zubov. Pozostáva z tenkej vrstvy glykoproteínov (pochádzajú zo sliny a ukladajú sa na povrchu zuba), mikroorganizmov vytvárajúcich kolónie (štiepia sacharidy a tvoria tak kyseliny, čím znižujú pH plaku) a intermikróbnej substancie (tvoria ju glykoproteíny zo sliny, extracelulárne polysacharidy, zvyšky potravy, leukocyty, epitelové bunky). Pri poklese pH plaku dochádza ku „vypadávaniu” molekúl bielkovín zo sliny a ich ukladaniu na povrchu zuba, čo umožňuje ďalšie uchytávanie, rast a množenie mikroorganizmov a narastanie plaku.

Nemalý vplyv na vznik zubného kazu má výživa jedinca. Prijímané jedlo ovplyvňuje vznik zubného kazu svojím zložením, formou, konzistenciou, v akej sa prijíma, lepivosťou, dobe a častosti konzumácie. Strava ovplyvňuje aj zloženie a produkciu slín. Jej účinok na zubné tkanivá je možné rozdeliť na lokálny (pred vstrebaním do organizmu) a celkový (po vstrebaní sa zložiek potravy do organizmu).