132ZOBRAZENÍ

Deň dospelosti v Japonsku

Každý druhý pondelok v januári oslavujú Japonci tento štátny sviatok pre nich nazývaný Seidžin nó hi. Všetci, ktorí mali v predchádzajúcom roku dvadsať rokov, v tento deň oslavujú oficiálne dosiahnutie veku, v ktorom môžu legálne voliť, fajčiť a piť alkohol. „Dvadsiatky“ si zájdu do šintoistickej svätyne pre požehnanie a potom sa zúčastňujú osláv so spevom a prejavmi vo svojom meste. Nakoniec sa rozídu na samostatné večierky. Chlapci si na seba oblečú európsky odev a dievčatá spravidla tradičné kimono.

Oslavy dosiahnutia dospelosti majú v Japonsku už dlhú tradíciu. V 16. storočí sa tu konali dievčenské obrady nazývané mogi, pri ktorých si dievčatá vytrhávali obočie a farbili zuby načierno, čo vraj zvýrazňuje dievčenskú krásu. Zúčastňovali sa aj celodenných lukostreleckých súťaží, ktoré mali byť skúškou ich odolnosti. V niektorých japonských mestách sa takto súťaží dodnes.

Quinceanera v Latinskej Amerike

Dievčatá v celej Latinskej Amerike oslavujú svoje pätnáste narodeniny ako okamih vstupu do sveta dospelých. Oblečú sa do bielych alebo pastelových šiat a idú do kostola, sprevádzané svojimi krstnými mamami a pätnástimi družičkami. Dievča pri omši sedí pri oltári a prijíma medailón so svätým obrázkom a svojím menom a dátumom. Po omši položí k soche Panny Márie kvetiny. V niektorých hispánskych krajinách sa dievča pri omši ešte prezuje do črievičiek s vysokými podpätkami. Novú obuv jej na vankúšiku prinesie mladý chlapec a pri prezúvaní jej pomáha otec.

Po bohoslužbách usporiada rodina na počesť svojej dcéry veľkú fiestu. Večierok otvorí valčík otca s dcérou. Hudba, tanec a hodovanie potom pokračujú celú noc.

ZVYKY A SPRÁVANIE V RÔZNYCH KRAJINÁCH SVETA

Taliansko a siesta

Biorytmus talianskej rodiny určuje denný čas a ročné obdobie. Taliani väčšinou striktne dodržujú siestu, t. j. čas odpočinku, a to medzi 13. a 16. hodinou. Zato v noci poriadne ožívajú, a to bez rozdielu veku.

Fínsko a alkohol

Alkohol ti vo fínskych reštauráciách nalejú až od deviatej hodiny. Každý hosť si tu háji svoje súkromie rovnako ako právo platiť si účet. Pozvať dievča alebo ženu na pohárik je pokladané takmer za nezdvorilosť. Rozhodne to vzbudzuje nedôveru, pretože je to zásah do súkromia. Z hľadiska fínskej etikety totiž hrozí nebezpečenstvo vzniku akéhosi záväzku.

Holandsko a výchova

Malí Holanďania sú trošku nevychovaní — túžia napríklad návštevu ohromiť za každú cenu. A tak ti môže pristáť na hlave takmer čokoľvek a hostitelia s úsmevom poznamenajú, že ich ratolesti z toho vyrastú. Mládež začína veľmi skoro brať drogy (podľa zákona sú tu voľne dostupné) a piť alkohol.

Amerika a alkohol

Všeobecne je tu zakázané piť alkohol na verejnosti. Pri nosení fľaše po ulici je nutné dbať na to, aby bola v nepriehľadnom obale. Do rozporu so zákonom sa v niektorých štátoch dostane aj ten, kto sa objaví na verejnosti v podnapitom stave.

Japonsko a bývanie

Japonská domácnosť sa líši od európskej nielen svojou miniatúrnosťou a podlahou pokrytou rohožami, ale aj tým, že sa tu stále prezúvajú: hneď pri vchode je na začiatku predsiene schodík — ďalej už sa musí len v papučiach. Zvláštne papuče sú na záchode a po rohožiach sa chodí naboso. Bežne sa sedí na vankúšikoch na zemi. Postele v našom zmysle slova sú hlavne v hoteloch; v domácnostiach sa väčšinou spí na rohožiach alebo obyčajných matracoch.

India a zákaz bozkávania

Na verejnosti sa Indovia nikdy nebozkávajú. Táto zásada nebola dokonca dlho porušovaná ani v indických filmoch. Prvý bozk na filmovom plátne v 70. rokoch vzbudil vlnu pohoršenia. Ako u nás ženích pri obrade navlieka neveste prsteň, ozdobí hinduistický ženích svoju nevestu bodkou. Tá si ju potom každé ráno po kúpeli maľuje sama. Vydatá žena nosí toto znamenie rumelkovej farby a navyše má ešte červeno vysypanú cestičku vo vlasoch. Stále ešte platí, že holé čelo budí pohoršenie. Rovnaké pohoršenie vzbudia holé ženské paže. Žena v sárí nosí náramky asi tak samozrejme ako u nás topánky. Väčšina žien — i tých chudobnejších — má zlaté náramky. V šperkoch je totiž uložené celé ich rodinné imanie. Predaj náramkov alebo ich strata sa rovná rodinnej katastrofe.

India a hygiena

Kúpanie obvykle prebieha na poludnie pred obedom, ide teda skôr o polievanie vodou, mydlo sa používa len občas. Na čistenie zubov používajú Indovia okrem klasických zubných kefiek zväzky nímových prútikov. Je to akási prírodná kefka na jedno použitie. Väčšina indických domácností nepozná toaletný papier, ale umývajú sa ľavou rukou pomocou pripraveného hrnčeka s vodou. Záchody sú tu bez misy, u nás si ich určite vybavíš pod názvom turecké.

India a oblečenie

Bežným oblečením indických žien je sárí. Ide o pruh látky z bavlny, hodvábu a ďalších materiálov, ktorý je asi 5 m dlhý (má pod ním byť vidieť len okraje chodidiel) a niečo cez meter široký. Je sa treba doň zavinúť zvláštnou technikou. Slobodné dievčatá si voľný koniec sárí prehadzujú cez ľavé rameno, vydaté ženy cez hlavu a stiahnu ho cez tvár. Sárí má byť také dlhé, aby pod ním bolo vidno len okraje chodidiel. Biele sárí nosia vdovy.

India a doprava

V autobusoch tu cestuje omnoho viac ľudí, ako je únosné, a tak nezostáva iné ako bojovať o miesto. Pre ženy sú vyhradené zvláštne sedadlá, na iných im muži miesto väčšinou neuvoľnia.

India a stravovanie

V domácnostiach sa bežne je rukou — pravou. Ľavá slúži na to, aby podávala jedlo zo spoločných mís pomocou naberačky; do taniera nepatrí. Grganie po jedle je obvyklé a neznamená nič neslušné, naopak, slúži ako pochvala kuchárke.